Cyklomaratón 2014: Huty - 3. časť

Liptovský Trnovec
Leží v Liptovskej kotline na severnom brehu vodnej nádrže Liptovská Mara. Cez obec preteká potok Petruška, ktorý sa západne od stredu obce vlieva do tzv. trnoveckej zátoky Liptovskej Mary. V obci je rímskokatolícky kostol Ducha Svätého z roku 1820. Súčasťou katastrálneho územia obce je aj chránený areál Ratkovie, ktorý zahŕňa polostrov vybiehajúci do priehrady spoločne s priľahlými vodami.

 

Liptovský Mikuláš
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1286. Mesto nesie názov po svojom patrónovi svätom Mikulášovi. Mesto vtedy tvoril len rímskokatolícky kostol a pár domov okolo neho. V prvej polovici 14. storočia mal Liptovský Mikuláš významné obchodné postavenie, od roku 1424 mal výsadu organizovať trhy dvakrát ročne. Od roku 1677, kedy sa mesto stalo aj sídlom okresu, bol sídlom Liptovskej stolice, neskôr župy. V meste zasadali okresné stretnutia a súdy. V roku 1713 tu bol odsúdený a popravený legendárny slovenský zbojník Juraj Jánošík. V roku 1848 tu boli podpísané tzv. Žiadosti slovenského národa. 1. mája 1918 sa tu uskutočnila v budove Čierneho orla robotnícka manifestácia. V roku 1923 bolo k vtedajšiemu Liptovskému Svätému Mikulášu pripojené susedné mestečko Vrbica, ktoré s ním už úplne územne splynulo. Cez druhú svetovú vojnu bolo mesto počas bojov na začiatku roku 1945 takmer celkom zničené...

PAMIATKY A HISTÓRIA:

Kostol sv. Mikuláša, Pongrácovská kúria, Prvý stoličný dom, Straussovský dom,  Župný dom, Jezuitský kláštor, Evanjelický kostol, Synagóga, Čierny orol, Gymnázium M. M. Hodžu, Kaštieľ Vranovo v Palúdzke, Kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom

 

Liptovský Hrádok
Archeologické výskumy Liptova potvrdili osídlenie tohto územia už od doby kamennej. Tvorcovia badenskej a lužickej kultúry, Kelti, Slovania - všetci tu zanechali trvalé doklady o svojom živote. Lužická kultúra zasiahla do dejín Liptova takmer na tisíc rokov. Zostali po nej početné bronzové výrobky, opevnené hradiská a rozsiahle pohrebiská. Kelti, prvý historicky známy národ na území Slovenska, priniesol v prvom storočí p. n. l. vyspelú kultúru s rozvinutým remeslom a bohatým náboženským životom. Trvalé osídlenie tohto územia je však spojené až s príchodom slovanských kmeňov v 9. storočí nášho letopočtu. Dá sa predpokladať, že Liptov patril k okrajovým častiam Veľkej Moravy.
Prvú písomnú zmienku o Liptovskom Mikuláši nachádzame v listine uhorského kráľa Ladislava IV. z roku 1286. Panovník ňou povýšil do šľachtického stavu Mikuláša a Ondreja, predkov rodu Pongrácovcov, a zároveň im potvrdil vlastníctvo svätomikulášskeho, svätopeterského a ondrašovského majetku. Obsah listiny dokazuje, že Svätý Mikuláš existoval už pred rokom 1286.
Svätý Mikuláš sa formoval sa postupne z farskej usadlosti, ktorá tu vznikla s výstavbou Kostola sv. Mikuláša. Ten má v dejinách mesta obzvlášť významné postavenie. Svedčí o tom i skutočnosť, že názov sídliska je totožný s menom duchovného patróna kostola.

Pribylina
Prvou písomnou zmienkou o Pribyline je záznam z roku 1332, kde sa spomína už tunajšia farnosť svätej Kataríny. Pribylina od tohto roku zostala nezmeniteľné poddanou obcou zemepánov Pongrácovcov až do zrušenia poddanstva roku 1848. Originál darovacej listiny, v ktorej Pribylina prechádza prvý krát v písomnom doklade ako majetok Ondreja, syna Sereľelovho, nachádza sa v archíve Szentiványovcov...


Liptovská Kokava
Obec Liptovská Kokava leží pod úpätiami vrchov Západných Tatier . Ochrannú ruku nad ňou drží mohutný Kriváň. Každého návštevníka našej obce očarí prekrásny a jedinečný pohľad na tento majestátny vrch, ktorý považujeme za symbol Slovenska.


Hybe
Kráľovské mestečko Hybe vzniklo v 13.storočí vďaka svojej významnej polohe v údolí potoka Hybice, na križovatke obchodných ciest z Liptova do Spiša . Prvé písomné zmienky o Hybiach sú z roku 1239, keď kráľ Belo IV. pripojil osadu Hybu ku kráľovskému majetku v Liptove.
V auguste roku 1265 udelil Belo IV. osade Hyba štatút výsadného kráľovského mesta . Od tohoto roku sa Hybe vyvíjali ako mestečko v právnom aj ekonomickom zmysle.

Kráľova Lehota
Kráľova Lehota leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Poniže obce je dôležitá križovatka ciest vedúcich z východu, juhu a západu. Stred obce má nadmorskú výšku 677 m. Kráľovu Lehotu založili koncom 13. až začiatkom 14. storočia kráľovskí služobníci, majúci za úlohu strážiť lesy a poľovný revír. Kým nevybudovali osadu, dal im kráľ úľavu na daniach – kráľovu lehotu. Osadu postavili pri ústí vodných tokov a ciest, aby každý, kto sa chcel dostať do dolín Bocianky a Čierneho Váhu, musel prejsť cez ňu. Za vernosť im kráľ Ľudovít I. v roku 1361 osadu i veľké územie medzi Váhom a Bociankou až po vrchy Kráľova hoľa a Bacúch daroval.


Svarín
Svarín je miestna časť obce Kráľova Lehota v okrese Liptovský Mikuláš.Leží v údolí Čierneho Váhu, v ústí Čiernovážskej doliny do Liptovskej kotliny, na sútoku Čierneho Váhu so Svarínkou, v nadmorskej výške 695 m n. m., 5 km VJV od Kráľovej Lehoty. Z juhu obklopujú osadu Nízke Tatry, zo severu Kozie chrbty. Svarín vznikol ako lesnícka osada, údolím Čierneho Váhu viedla Považská lesná železnica.


Ružomberok
Rieka, popri ktorej panovník so svojou družinou už viac dní putovali, nemala konca. Len ju postupne úžilo a brehy zostrmeli. Jazdci, unavení a vyčerpaní, odkedy klusali po sotva znateľnej ceste, nachádzali väčšinou spustnuté oblasti... „Ak to takto bude ďalej, vrátime sa," pomyslel si mladý kráľ. „Do divých lesov sa oplatí jedine na poľovačku." Ešte skúsi so spolujazdcami obísť úzku zákrutu vodnej stuhy.... Na širokom podnose horizontu rozliate údolie obrúbené smaragdom hôr a uprostred ako očko v striebornej podkove rieky, ktorá ho obtekala, obrovský rubín – vrch obsypaný červenými kvetmi. V záplave slnka žiaril, akoby ho pustošil najničivejší požiar. Kráľ a jeho družina zostali uchvátení. Kvôli nádhere v strede kotliny sa oplatilo merať úmornú cestu...
Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1233, mestské výsady Ružomberku udelil z poverenia Magistra rytiera Donča, zvolenského župana, ostrihomský arcibiskup Tomáš v roku 1318. V roku 1340 kráľ Karol Róbert výsady mestu potvrdil a rozšíril. Súčasťou výsad bolo aj vymedzenie hraníc mestského chotára, v ktorom sa vytvorili sady, tzv. ulice mesta Biely Potok, Černová, Vlkolínec a Villa Ludrová....

 

Vlkolínec
Vlkolínec je svahová obec, ležiaca v nadmorskej výške 718 m n. m. v juhovýchodnom výbežku Národného parku Veľká Fatra, v bočnom údolí Revúckej doliny... Pravdepodobne prvá písomná zmienka o obci Vlkolínec je z roku 1376, keď sa spomína ako jedna z častí mesta "ulíc" Ružomberka.
Vzácnymi stavbami obce Vlkolínec sú dvojpodlažná zrubová zvonica z roku 1770, z vonkajšej strany obitá šindľom, zrubová studňa z roku 1860 s hĺbkou 13 m a barokovo - klasicistický kamenný rím.kat. kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875

 

Liptovská Štiavnica
Pomenovanie obce sa pravdepodobne vyvinulo od slovotvorného základu "štiav" - kyslá voda, medokýš, ktorých je v okolí dnešnej Liptovskej Štiavnice deväť.
Najstaršia písomná zmienka o Liptovskej Štiavnici je z roku 1300 v súvislosti s darovaním časti tunajšieho majetku Pavlovi, synovi Madača, zakladateľovi osady Čerín pri Banskej Bystrici, ktorý bol vyčlenený z majetku Štiavnice patriaceho kráľovi. Do vlastníctva zemanov sa Štiavnica dostáva v prvej polovici 14. storočia. Zemianskych vlastníkov dokladuje zmienka z roku 1380, keď kráľ Ľudovít I. potvrdil vlastníctvo Liptovskej Štiavnice zemanovi Štefanovi, syna Jána a otca Petra...


Liptovské Sliače
Obec vznikla z troch osád, z ktorých dve - Nižný a Stredný Sliač vznikli v 13. storočí a hodnoverne sú písomne doložené už v roku 1251 za vlády Bela IV. V roku 2001 oslávila 750. výročie prvej písomnej zmienky o obci.
Tretia osada Vyšný Sliač vznikla začiatkom 16. storočia. Už v tomto storočí mali spoločný názov Tri Sliače.
V Sliačoch sa nachádza kultúrna pamiatka - pôvodný gotický kostol Svätých Šimona a Júdu zo 14. storočia, neskôr prestavaný, v ktorom sú odkryté nástenné maľby zo 14. a 15. storočia.


Partizánska Ľupča
Partizánska Ľupča patrí medzi najstaršie sídla v Liptove, keď je spomínaná v listine Bela IV. z roku 1252[4]. Obec patrila kláštoru premonštrátov v Turci a v druhej polovici 13. storočia obec osídľujú osadníci zo Saska. Tých do okolia lákali bohaté ložiská zlata a striebra a tak už v roku 1270 dostáva Ľupča mestské výsady, ktorými kráľ Štefan V. umožnil obyvateľom slobodnú voľbu richtára, právo loviť ryby, ryžovať drahé kovy, povolil konanie trhov a oslobodil od mýta v celom Uhorsku. Veľký rozvoj mestečka po príchode nemeckých kolonistov poznamenal jeho dejiny; od roku 1390 sa až do roku 1946 nazývalo Nemecká Ľupča (Deutsche Lipsche).


Liptovské Kľačany
Od začiatku 14. storočia vlastnil kľačiansky majetok šľachtic Štefan zvaný Kunč, verný spojenec župana Donča. Kľačiansky majetok bol pôvodne súčasťou ľubelského územia. Niekedy pred rokom 1339 dal Štefan postaviť v Kľačanoch kostol zasvätený svätej Alžbete, ktorý sa zakrátko stal farnosťou. Časť územia, ktoré obhospodaroval tunajší farár spolu so svojimi poddanými sa až do 19. storočia volalo Svätá Alžbeta...
Prvýkrát sa názov obce spomína v roku 1474 v prídomku tunajšieho zemana – “de Kleczen”.


Lazisko
Územie, na ktorom vzniklo Lazisko patrilo do konca 13. storočia zemanom z Okoličného ako súčasť ich dediny Črmnô. Jeho južný okraj využívali poddaní z Črmného ako kopanice (lazy). Osada, ktorú tu postavili, dostala názov Lazište. Najstaršia správa o nej je z roku 1396, hoci jej vznik sa kladie do skoršieho obdobia. V písomných prameňoch sa uvádza ako Lasische (1396), Lazistye (1773), Lazysste (1808) a od roku 1920 ako Lazisko.		 Liptovský Trnovec Liptovský Mikuláš Hrad a Kaštieľ (Liptovský Hrádok) Skanzen Pribylina Hybe Kráľova Lehota Ružomberok Vlkolínec Liptovské Sliače Partizánska Ľupča Lazisko Ružomberok