Mesto Pezinok

Zákamenné

Zákamenné leží v Podbeskydskej brázde v Zákamenskej kotline, ktorá vznikla eróziou potokov Klinianky a Zásihľanky. 
Gróf Juraj Thurzo na sviatok sv. Jakuba v  roku 1615 poveril valachov Pavla Breznického a Juraja Reguliho, aby založili dedinu, ktorú nazvali Kamenská, neskoršie Kamenný Klin, Zákamenský Klin, Zákamenné. V roku 1659 mala 418 obyvateľov.
Do 15. storočia mali obyvatelia iba jedno meno – krstné, podľa kresťanského kalendára. Preto bolo treba v listinách jednotlivca presnejšie identifikovať, odlíšiť od iného nositeľa rovnakého krstného mena, aby nedošlo k zámene. Najčastejšie sa pridávalo meno otca, niekedy aj starého otca, u hodnostárov sa uvádzala funkcia (richtár, prísažný), názov remesla (mlynár, kolár), miesto pôvodu (z Ružomberka), prípadne iný identifikačný znak. Prímená neboli dedičné a ich používanie nebolo záväzné, mohli sa meniť. V roku 1625 bol vypracovaný urbár (súpis povinností poddaných voči zemepánovi) oravského panstva pre všetky poddanské obce. Z neho sa dozvedáme prvýkrát krstné mená a prímená (prezývky) obyvateľov Zákamenného.
Ľudové tradície: výroba košíkov a drevených nádob, výroba chomútov, rezbárstvo, oprava a ladenie harmoník
Kultúrne pamiatky a zaujímavosti : Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Kostol svätého Jozefa, Zákamenská kalvária, Kysucko-oravská lesná úvraťová železnica

Oravská Lesná

Tanečnik

Demänová

Úvraťová lesná železnička v sedle Demänová na rozhraní Kysúc a Oravy ...

Vychylovka

Prvá písomná správa o obci je z roku 1662 a bola uvádzaná ako Nová Beszterca, od roku 1773 ako Bystričky a v rokoch 1873 - 1919 ako Uj Bezsterce. Napokon od roku 1920 bola obec premenovaná na Novú Bystricu.
Fara bola zriadená v roku 1789, predtým patrila cirkevne k Starej Bystrici. V obci je rímsko-katolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1857.
Múzeum kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke je stálou expozíciou v prírode, ktorá patrí medzi najrozsiahlejšie na Slovensku.
Expozícia obsahuje 34 obytných, hospodárskych, spoločenských, technických a sakrálnych stavieb. Historická lesná úvraťová železnica tvorí organickú súčasť Múzea kysuckej dediny v Novej Bystrici - Vychylovke. Je zachovanou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice.
Kostol sv. Jána Krstiteľa je klasicistická stavba z roku 1857.

V raných storočiach nášho letopočtu začali prenikať do priestoru Starej Bystrice prvé skupiny Slovanov. Na otázku datovania majú historici odlišné názory. Podľa niektorých sem začali prenikať Slovania už v 3. st. n. l., iní autori kladú ich príchod až do 6. st. n. l.   V predveľkomoravskom období sa začínajú naši predkovia sporadicky zoznamovať s kresťanským náboženstvom. K stabilizácii vývoja kresťanstva prispelo aj vytvorenie nitrianskej diecézy. Pričlenenie k Uhorsku na konci 11. storočia je pre Starú Bystricu významným historickým medzníkom. Prvá písomná zmienka o Starej Bystrici je z roku 1417. Listinu vydal nitriansky biskup Hinko v Bytči 22. mája 1417 a spomína sa v nej Stará Dedina, čo je nepochybne Stará Bystrica.
    V Starej Bystrici bola v roku 1498 zriadená colnica, kde sa vyberali colné poplatky a mýto pri prechode do Poľska.