Mesto Pezinok

Murzasichle

Murzasichle ako obec existuje od roku 1630, nachádza sa na okraji Tatranského národného parku v nadmorskej výške 820-950 metrov nad morom.

Nachádza sa 7 km od Zakopaného, ponúka krásny výhľad na Tatry.

Lysa Polana
... (970 m n. m.) je osada na severnej strane Vysokých Tatier. Nachádza sa pri štátnej hranici s Poľskom a je tu i hraničný priechod. 

Malá podhorská obec v lesnom prostredí severného výbežku Rogovej pod Belianskymi Tatrami.
    Osada sa vznikla zo sezónneho majera tzv. lendackého veľkostatku. Založenie železnej huty a hámrov v roku 1759 vytvorilo podmienky pre trvalé osídlenie. Nedostatok rudy zapríčinil neskoršiu prestavbu železiarní na lepenkáreň, ktorá úplne zanikla v roku 1935.
    V roku 1879 kúpilo javorinský revír pruské knieža Kristián Kraft Hohenlohe. Tatranskú Javorinu pretvoril na lesnícku osadu a  sídlo riaditeľstva svojho veľkostatku. Nechal si tu vybudovať drevený poľovnícky kaštieľ a drevený kostol ľudovej architektúry. V okolitých lesoch zriadil rozsiahlu zvernicu, kam dovážal cudzokrajnú zver (kozorožce, bizóny, kaukazské jelene a iné), ktorá sa však nevedela prispôsobiť tunajším podmienkam.
    V roku 1936 prešlo javorinské panstvo do vlastníctva štátu a dnes je väčšina obyvateľstva zamestnaná v turistických službách a TANAP-e.
 

Czarny Dunajec

Jablonka

Jablonka do konca prvej svetovej vojny patrila Rakúsko – Uhorsku.   Do roku 1923   prechodne patrila Československu, následne však pripadla Poľsku.V rokoch 1939 až 1945    po rozpade Poľska obec pripadla Slovenskej republike, no po druhej svetovej vojne prešla opätovne pod správu Poľska - bola anektovaná, pretože tunajšie obyvateľstvo vyjadrilo vôľu zostať žiť v Československu. Jablonka je mesto s počtom obyvateľov do 5000. Domy domácich obyvateľov akoby kopírovali hlavnú cestu a ťahajú sa niekoľko kilometrov. Taká zástavba je pre Poľsko typická.

... je vidiecke mesto v Poľsku. Má rozlohu 67,47 km² a žije tu 5 592 obyvateľov.

Lipnica Mala

...tak ako Jablonka patrila do konca prvej svetovej vojny  Rakúsko – Uhorsku,  do roku 1923   prechodne Českolovensku, následne však pripadla Poľsku.V rokoch 1939 až 1945    po rozpade Poľska obec pripadla Slovenskej republike, no po druhej svetovej vojne prešla opätovne pod správu Poľska - bola anektovaná, pretože tunajšie obyvateľstvo vyjadrilo vôľu zostať žiť v Československu. 

Okolie

Trstená

Mesto Trstená leží v hornej časti Oravskej kotliny, v nadmorskej výške 607 m n. m., v údolí riečky Oravica na severovýchodnom okraji Oravy, tesne pri hraniciach s Poľskou republikou.
Bolo založené v roku 1371 ako trhové mesto.
V roku 1609 mu boli kráľom Matejom II.  udelené práva na štyri výročné jarmoky.
Samotná poloha Trstenej ovplyvnila jej vývoj a Trstená sa stala významným centrom obchodu a remesiel. Písomné doklady potvrdzujú existenciu remeselníckych cechov ako kožušníkov, čižmárov, tesárov a hrnčiarov. Najznámejší bol cech hrnčiarsky, ktorý vyrábal hrnčiarsky riad a hrnčiarske výrobky širokého sortimentu...

Pamiatky
Kostol svätého Martina
Františkánsky kostol sv. Juraja a kláštor....

História školstva v Trstenej
Mestská latinská protestantská škola (1580 – 1682). Presný rok vzniku nie je známy, najstaršia správa o škole pochádza z r. 1580. V týchto rokoch sa pánmi Oravy stala rodina Thurzovcov, ktorí šírili protestantizmus prostredníctvom zakladania škôl a výučby. Najpravdepodobnejšie škola zanikla v dôsledku rekatolizácie ako jedného z hlavných pilierov habsburgovskej politiky.  Povstania Imricha Tekeliho a neskôr Františka ll. Rákociho oživili upadajúci protestantský duch Oravy, no po ich potlačení sa farnosť v Trstenej stala definitívne katolícka. Výsledkom tohto náboženského "prevratu" bolo pretransformovanie na katolícku školu. Nie sú záznamy, či sa tak udialo hneď po r. 1682, ale určite v r. 1693, kedy sa v mestskej knihe uvádza záznam o jej vyhorení. Ďalšie záznamy o školstve sú strohé až do druhej polovice 18. storočia.

Tvrdošín

Tvrdošín pre svoju výhodnú polohu na sútoku dvoch riek mal predpoklady na zriadenie colnej stanice už na začiatku druhého tisícročia n. l. Podľa historika A. Kavuljaka bola zriadená za vlá¬dy Ondreja II. (1205 - 1235), ktorý organizoval správu v pohraničí Uhorska. Znalec dejín Tvrdošína Š. Šmálik predpokladal vznik colnej stanice už za kráľa Štefana (1000 - 1038). Najstaršia cesta, spájajúca Balkán s Pobaltím viedla cez Tvrdošín. Zmienky o Tvrdošíne sa nachádzajú v Zoborskej listine z r. 1111, v listine Belu III. z roku 1183. V 13. storočí mal Tvrdošín 100 - 200 obyvateľov (na Orave vtedy žilo okolo 2000 obyvateľov). 

História farnosti
Štefan I. založil po roku 1000 ostrihomské arcibiskupstvo, ktoré sa takmer celé rozprestieralo na slovenskom etnickom území. Od Nitry smerom na Krakov ležal nitriansky archidiakonát, do ktorého bola začlenená farnosť Tvrdošín. Tvrdošínska farnosť preto odovzdávala desiatky zoborskému opátovi. Podľa Marsinu (1971) prvá zmienka o Tvrdošíne je v zoborskej listine z r. 1111. (Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I.). Podľa Šaškyho sa už v r. 1113 spomína, že na trase poľskej cesty bol majetok zoborských benediktínov v Kláštore pod Znievom a strážna veža v Tvrdošíne, pri ktorej sa vyberalo mýto. Š. Šmálik z toho usudzuje, že už v tom období tu museli byť počiatky farnosti Tvrdošín.

Drevený gotický kostol z prvej polovice 15. storočia bol v roku 1994 ocenený organizáciou Europa Nostra a v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Vzniklo v roku 1558 ako valašsko-sedliacka osada pričinením T. Thurzu. Doložená je v roku 1558 ako Námestowje, v roku 1593 ako Námestovo, v roku 1625 ako Námestov; maďarsky Námesztó. Bola poddaná Oravskému panstvu, spravovali ju dediční richtári. V roku 1624 mala obec asi 200 obyvateľov, v roku 1715 mala asi 560 obyvateľov. Farár Š. Bocko v roku 1672 pripravoval povstanie Gašpara Piku. V 18. storočí tu zvíťazila protireformácia. Od 18. storočia sa sem húfne sťahovali Židia, v roku 1825 ich tu už bolo najviac na Orave (176). Pôvodne roľnícka osada sa od 18. storočia stala známou pláteníctvom. Vznikali tu farbiarne a mangľovne.