|
Bukovina
...v nadmorskej výške 591 m n. m., situovaná v Liptovskej kotline pod Chočskými vrchmi v doline potoka Sestrč. Najstaršia zmienka o obci je z roku 1297, keď kráľ Ondrej III. daroval Ladislavovi pustý les nazývaný „Nagbokovina“. Súčasťou obce je aj osada Janošovce, ktorá sa v dôsledku rozrastania obce spojila s kmeňovou obcou...
Malatina
Prvá písomná zmienka: 1313. Erb obce bol vytvorený v roku 1996 s prihliadnutím na ovčiarske tradície v obci a je registrovaný v tejto podobe: v striebornom štíte strieborná pasúca sa ovečka so zlatým rúnom, prekrývajúca zelený vrh s tromi zelenými vyrastajúcimi smrekmi. Malatiná je malebná obec, ktorá bola založená na starej kráľovskej ceste, ktorou sa prechádzalo z Liptova na Oravu. Pôvodne bola poddanskou obcou liptovského Starého hradu, potom valaská časť patrila Oravskému panstvu...
Drevený artikulárny kostol (Leštiny)
Bol postavený v rokoch 1688 až 1689 na príkaz Jóba Zmeškala, kapitána hradnej stráže na Oravskom hrade a prvým „vycišpánom“ v Dolnom Kubíne. Pôvodná stavba bola bez veže a bez zvonov. V 70. rokoch 18. storočia bol kostol zrekonštruovaný a vonkajšiu rustikálnu fasádu nahradilo doskové debnenie. V roku 1775 farníci zrekonštruovali aj interiér a maľby z konca 17. storočia boli nahradené novými. V roku 1977 bola pri kostole postavená zvonica a neskôr bola s kostolom spojená prekrytým schodiskom.
Lúčky
V strednej fáze staršej doby kamennej (paleolitu), útočiskom pre človeka neandertálskeho typu... Výroba bronzových predmetov si vynútila istú špecializáciu, takže okrem roľníkov, ktorí na terasovitých políčkach pestovali obilniny a strukoviny a chovali domáce zvieratá, vznikli aj skupiny baníkov a zlievačov vyrábajúcich bronzový tovar a skupiny osôb, ktoré sprostredkovávali výmenu predmetov s inými oblasťami, čo umožňovali cesty vedúce údoliami riek... V mladšej dobe železnej (400 p.n.l. - 0) prenikli do Liptovskej kotliny aj Kelti a výrazne ovplyvnili spôsob života obyvateľstva. Kelti boli nielen vyspelými roľníkmi, ale najmä dobrými remeselníkmi. Okrem dokonalého hrnčiarstva ich neoddeliteľnou zásluhou zostáva, že železo sa ich pričinením stalo u nás bežne používaným kovom... V prvej pol. 13. stor. bol na strategickom mieste na vrchu Sestrč vybudovaný hrad Liptov, o ktorom je prvá písomná zmienka z r. 1262. Spočiatku mal predovšetkým vojenskú funkciu, pretože bol strážnym hradom nad starou cestou vedúcou Lúčanskou dolinou cez Staré vráta na Oravu a do Poľska. Vybudovanie hradu Liptov prispelo aj k procesu ďalšieho osídľovania a dosídľovania okolia. Prvá písomná zmienka o Lúčkach je z r.1287 v predikáte Dionýza z Lúčok... Od šesťdesiatych rokov 19. stor., keď sa v Liptovskej župe začala propagačná akcia pestovania ovocných stromov, začali aj v Lúčkach pribúdať ovocné stromy a kry a koncom 19. stor. ich v obci bolo 1021 ks...
Liptovská Teplá
Leží 10 km východne od Ružomberka. Nachádza sa vo výške okolo 510 m n. m. Najstaršia správa o obci pochádza z r. 1264, čo súčasne hovorí o vzniku pred týmto rokom. Existenciu teplianskeho sídliska treba predpokladať asi pred 11. stor. Patrilo k jedným z najstarších v Liptove. K obci patrí aj osada Madočany, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1326. Liptovská Teplá je charakteristická cestnou radovou zástavbou. Z pamiatok tu nájdeme starobylý kostol (kultúrna pamiatka), ktorého ranogotické časti pochádzajú z konca 13. stor. Najstaršia správa o kostole je z roku 1354...
Bešeňová
Chotár obce bol osídlený už v neolite a v bronzovej dobe, čo dokazuje hromadný nález bronzových predmetov ako aj popolnicové pohrebisko lužickej kultúry. Samotná obec vznikla v 13. storočí na Majetku Marcela, ktorému kráľ Belo IV. (1235-1270) daroval istý majetok, ktorý mu listinou potvrdil roku 1279 kráľ Ladislav IV. Tento kráľ v roku 1286 daroval Marcelovi ďalší majetok ležiaci medzi Váhom a Potokom. Vznikla tu osada, ktorá dostala názov podľa majiteľa - Marcelová....
Vlachy
Okolie Vlách bolo osídlené už vo veľkomoravskom období, čomu nasvedčujú archeologické nálezy keramiky z údolia malatínskeho potoka v chotári Vlách. Niekedy na prelome 12. a 13. storočia vznikla na území dnešných Vlách dedina vyskytujúca sa v dobových dokumentoch pod názvom „villa Latina“, resp. „villa Latinorum“, či v maďarčine „Olozi“, čo v preklade znamená dedina „Latiníkov“ – románskych hostí (Valónov). Išlo o osadu, vybudovanú staviteľmi (kamenári) Liptovského hradu – Valónmi, ktorí prišli do Liptova zo Spiša. Prvýkrát sa dedina spomína v listine kráľa Bela IV. z roku 1262, ktorou daroval Jánovi, zvanému Gallicus územie v rozsahu 4 popluží západným smerom od Vlách s podmienkou, že počas vojenskej výpravy musí zabezpečovať ochranu Liptovského hradu.
V roku 1262 bola stavba Liptovského hradu dokončená a viacerí významní remeselníci boli za svoju dobrú prácu kráľom odmenení a dostali donáciu na pôdu v Liptove. Dokonca si mohli názov svojej obce preniesť aj do Liptova. Jeden z obdarovaných bol teda aj Ján zvaný Gallicus (priezviská v tom čase neexistovali)....
|
      |
English
