Mesto Pezinok

     Po skončení ľudovej školy študoval maďarčinu vo Vádosfalve a v Nemeskéri, pokračoval v štúdiu v Soprone a na lýceu v Kežmarku. Po prerušení štúdia v Kežmarku, kde sa spriatelil s P. Šramkom, študoval teológiu na univerzite v Halle a v Jene. V roku 1782 bol vysvätený za evanjelického kňaza a neskôr pôsobil ako vychovávateľ v Piaskách pri Lubline, rektor nižšieho gymnázia v Ratkovej a konrektor v Prešove. Od roku 1782 bol evanjelickým farárom v Pezinku. Bol plodným autorom básnických skladieb v češtine a latinčine, hlavne k svadbám priateľov a literátov, k meninám a inštaláciám, veršov pri nástupe na kňažské miesto v Pezinku (Prvotiny služeb božích, Nábožný zvučný hlas...). Spolu s ďalšími literátmi tzv. bratislavského kruhu nadväzoval na inonárodnú pietistickú tvorbu. Zaoberal sa vlastivedným bádaním a v roku 1786 vydal popularizujúcu prácu z dejín Uhorska určenú hlavne pre školy (Kratičné historické vypsání knížat a králů uherských). Opieral sa v nej o maďarské pramene bez kritického hodnotenia (nevenoval pozornosť Veľkej Morave, ani osudom Slovanov v Uhorsku), a tak kniha vyznela ako oslava vládnucej šľachty v duchu uhorského vlastenectva. Je autorom rukopisného denníka, v ktorom podal zemepisný obraz miest počas študijných ciest v Nemecku. V náboženskej tvorbe prispel duchovnými piesňami do M. Institorisom vydanej reedície Tranovského Cithary sanctorum z roku 1787. Ako pezinský farár pripravil v tom istom roku vydanie Biblia sacra. Prekladal z maďarčiny. Zomrel v Pezinku, kde je i pochovaný.