Hlavná navigácia
- Úvodná stránka
- UKRAJINA
- Referendum 2023
- Cyklochodník Pezinok - Limbach
- O meste
- Samospráva
- Úrady a inštitúcie
- Školstvo a vzdelávanie
- Zdravotníctvo
- Kultúra
- Kultúrne inštitúcie
- Kultúrne pamiatky
- Tradičné podujatia
- Podujatia
- Výstavy
- Programy na mesiac
- Stále expozície
- Osobnosti Pezinka
- Ján Bahýľ
- Augustín Barta
- PhDr. František Bokes, CSc.
- Ján Borot
- Katarína Franklová
- Fürst Móric
- Prof. ThDr. Karol Gábriš
- Ján Gros
- Jozef Hanúsek
- Jozef Ľudovít Holuby
- Ing. Fedor Jamnický
- Otakar Jamnický
- Peter Jamnický
- Štefan Krčméry
- Ján Kupecký
- Maurice Löewy
- Mudr. Ján Karol Lübeck
- Gustáv Mallý
- Juraj Koza Matejov
- František Karol Meissel
- JUDr. Jaroslav Minich
- Ing. Arch. Milan Mlsna
- Ján Mockovčák
- Ľudovít Molnár
- Fridrich Moravčík
- Ján Baptista Najmar
- Ing. Vladimír Nosáľ
- Rudolf Pálffy
- Štefan Pálffy
- Karol Pekník
- František Petrašovič
- Ľudovít Pitthord
- Štefan Polkoráb
- Štefan Prokop
- Ľudovít Rajter
- Pavol Rázga
- Richard Réti
- Ignác Albert Ružička
- František Sandtner
- Michal Semian
- František Srna
- František Samuel Stromsky
- Eugen Suchoň
- Ondrej Šteberl
- RNDr. Ján Štohl
- Pavol von Wernhardt
- Ján Tuma
- Ján Zigmundík
- Július Žarnovický
- Milan Žarnovický
- Pavol Žarnovický
- Nata Sabová
- Životné prostredie
- Rozvoj mesta
- Sociálna starostlivosť
- Služby
- Cestovný ruch
- Šport
- Projekty a granty
- Dôležité kontakty
Rýchla navigácia
František Petrašovič
* 9. 5. 1913 Horné Orešany 11. 7. 1959 Pezinok |
sochár a maliar |
<< predchádzajúca |
| | zoznam osobností |
| | ďalšia >> |
V rokoch 1934 – 35 študoval na Štátnej priemyselnej škole sochársko-kamenárskej v Hořiciach, potom tri roky na Akadémii výtvarných umení v Prahe a rok ako štipendista v Ríme. Od roku 1941 pôsobil ako slobodný výtvarník v Bratislave. Po návrate zo študijnej cesty do Talianska, ktorú podnikol počas jeho štúdií v Hořiciach a Prahe, sa pohyboval v spoločnosti mladých výtvarníkov a spisovateľov, ako bol J. Mudroch, J. Kostka, J. Fabry a V. Reisel. O jeho sľubných začiatkoch svedčia ukážky z jeho tvorby na výstavách a v nadrealistických zborníkoch. Ako sochár nadviazal na odkaz A. Rodina a E. A. Bourdella. Jeho komorné plastiky majú štýlové príbuznosti s Kostkovou a Pribišovou tvorbou na začiatku 40. rokov. Svoj spontánny sklon k baladickému až dramatickému cíteniu prejavil najmä v sochárskych dielach Matka, Madona, Pieta, Rodina a Snímanie z kríža. Avšak, ťažká choroba, ktorá sa u neho začala prejavovať spôsobila, že prestal vystavovať a postupne sa úplne stiahol z výtvarného života. V roku 1950 musel byť natrvalo hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni v Pezinku - Cajle. Ako pacient trávil väčšinu času v umeleckej dielni. Nemodeloval, ale maľoval obrazy a dekoroval rozmanité predmety. Príležitostne maľoval krajinárske zábery okolia Cajle, ktoré sa vyznačovali reálnym videním. Jeho práce sú uložené v zbierkach SNG v Bratislave.
|