Hlavná navigácia
- Úvodná stránka
- UKRAJINA
- Referendum 2023
- Cyklochodník Pezinok - Limbach
- O meste
- Samospráva
- Úrady a inštitúcie
- Školstvo a vzdelávanie
- Zdravotníctvo
- Kultúra
- Kultúrne inštitúcie
- Kultúrne pamiatky
- Tradičné podujatia
- Podujatia
- Výstavy
- Programy na mesiac
- Stále expozície
- Osobnosti Pezinka
- Ján Bahýľ
- Augustín Barta
- PhDr. František Bokes, CSc.
- Ján Borot
- Katarína Franklová
- Fürst Móric
- Prof. ThDr. Karol Gábriš
- Ján Gros
- Jozef Hanúsek
- Jozef Ľudovít Holuby
- Ing. Fedor Jamnický
- Otakar Jamnický
- Peter Jamnický
- Štefan Krčméry
- Ján Kupecký
- Maurice Löewy
- Mudr. Ján Karol Lübeck
- Gustáv Mallý
- Juraj Koza Matejov
- František Karol Meissel
- JUDr. Jaroslav Minich
- Ing. Arch. Milan Mlsna
- Ján Mockovčák
- Ľudovít Molnár
- Fridrich Moravčík
- Ján Baptista Najmar
- Ing. Vladimír Nosáľ
- Rudolf Pálffy
- Štefan Pálffy
- Karol Pekník
- František Petrašovič
- Ľudovít Pitthord
- Štefan Polkoráb
- Štefan Prokop
- Ľudovít Rajter
- Pavol Rázga
- Richard Réti
- Ignác Albert Ružička
- František Sandtner
- Michal Semian
- František Srna
- František Samuel Stromsky
- Eugen Suchoň
- Ondrej Šteberl
- RNDr. Ján Štohl
- Pavol von Wernhardt
- Ján Tuma
- Ján Zigmundík
- Július Žarnovický
- Milan Žarnovický
- Pavol Žarnovický
- Nata Sabová
- Životné prostredie
- Rozvoj mesta
- Sociálna starostlivosť
- Služby
- Cestovný ruch
- Šport
- Projekty a granty
- Dôležité kontakty
Rýchla navigácia
Ján Gros
* 14. 9. 1759 Pezinok 29. 11. 1839 Bratislava |
významný pedagóg a spisovateľ |
<< predchádzajúca |
| | zoznam osobností |
| | ďalšia >> |
Študoval na Gymnáziu v Modre, na Evanjelickom lýceu v Bratislave, na Univerzite v Erlangene a v Jene. V rokoch 1791 – 1797 bol profesorom a riaditeľom prvého srbského pravoslávneho Gymnázia v Sremských Karloviciach, čím sa zapísal do kultúrnych dejín Srbska. Považujú ho za "otca srbskej flôry". Päť rokov pôsobil ako riaditeľ Gymnázia v Modre. V rokoch 1802 až 1838 bol profesorom a rektorom Evanjelického lýcea v Bratislave. Popri pedagogickej práci napísal učebnicu latinčiny (Derecta ratione linguam latinam in gymnasiis tradeacti – Viedeň 1794) a známymi sa stali jeho pohrebné kázne pri úmrtí profesorov bratislavského lýcea Štefana Fábryho a Samuela Žigmondyho (Parantale sacrum in honorem ac memoriam Stephani Fabry – 1817 a Laudatio funebris Samuelis Zsigmundy – 1833).
|