Hlavná navigácia
- Úvodná stránka
- UKRAJINA
- Referendum 2023
- Cyklochodník Pezinok - Limbach
- O meste
- Samospráva
- Úrady a inštitúcie
- Školstvo a vzdelávanie
- Zdravotníctvo
- Kultúra
- Kultúrne inštitúcie
- Kultúrne pamiatky
- Tradičné podujatia
- Podujatia
- Výstavy
- Programy na mesiac
- Stále expozície
- Osobnosti Pezinka
- Ján Bahýľ
- Augustín Barta
- PhDr. František Bokes, CSc.
- Ján Borot
- Katarína Franklová
- Fürst Móric
- Prof. ThDr. Karol Gábriš
- Ján Gros
- Jozef Hanúsek
- Jozef Ľudovít Holuby
- Ing. Fedor Jamnický
- Otakar Jamnický
- Peter Jamnický
- Štefan Krčméry
- Ján Kupecký
- Maurice Löewy
- Mudr. Ján Karol Lübeck
- Gustáv Mallý
- Juraj Koza Matejov
- František Karol Meissel
- JUDr. Jaroslav Minich
- Ing. Arch. Milan Mlsna
- Ján Mockovčák
- Ľudovít Molnár
- Fridrich Moravčík
- Ján Baptista Najmar
- Ing. Vladimír Nosáľ
- Rudolf Pálffy
- Štefan Pálffy
- Karol Pekník
- František Petrašovič
- Ľudovít Pitthord
- Štefan Polkoráb
- Štefan Prokop
- Ľudovít Rajter
- Pavol Rázga
- Richard Réti
- Ignác Albert Ružička
- František Sandtner
- Michal Semian
- František Srna
- František Samuel Stromsky
- Eugen Suchoň
- Ondrej Šteberl
- RNDr. Ján Štohl
- Pavol von Wernhardt
- Ján Tuma
- Ján Zigmundík
- Július Žarnovický
- Milan Žarnovický
- Pavol Žarnovický
- Nata Sabová
- Životné prostredie
- Rozvoj mesta
- Sociálna starostlivosť
- Služby
- Cestovný ruch
- Šport
- Projekty a granty
- Dôležité kontakty
Rýchla navigácia
Milan Žarnovický
* 25. 7. 1887 Pezinok 11. 4. 1959 Pezinok |
autor divadeľných hier, publicista, evanjelický farár |
<< predchádzajúca |
| | zoznam osobností |
| | ďalšia >> |
Narodil sa v Pezinku, ako syn Júliusa Žarnovického, a navštevoval tu i ľudovú školu. Do roku 1905 študoval na evanjelickom lýceu, v rokoch 1905 – 09 na teologickej akadémii v Bratislave, v rokoch 1909 – 10 na univerzite v Halle. V roku 1910 bol ordinovaný v Budapešti, neskôr popri štúdiu absolvoval štúdium spevu na konzervatóriu v Bratislave. Od roku 1910 pôsobil ako kaplán v Novom Sade a od roku 1912 v Pezinku. V rokoch 1914 až 15 bol evanjelickým farárom v Lazoch pod Makytou a potom dva roky vo Veľkých Levároch. Pôsobil však väčšinou ako vojenský kňaz v Ostrave a pri generálnom štábe v Těšíne a v Koveli na Ukrajine. Od roku 1917 pôsobil opäť v Pezinku ako farár a v roku 1952 sa stal konseniorom. Je autorom divadelných hier, z ktorých hru Na letovisku uviedli členovia SND v roku 1933 v Bratislave a v Pezinku. Svoje úvahy a polemické črty o problé moch slovenského divadla, národnostných otázkach, o rozvoji slovenskej kultúry, ďalej príbehy pre deti na historické motívy a anekdotické historky uverejňoval vo viacerých periodikách (Slovenský denník, Cirkevné listy, Národné noviny, Tranovského kalendár, Kocúr a i.). Vynikal ako liturg a kazateľ, až do roku 1943 ako jeden z posledných používal pri kázaní biblickú češtinu. Bol tiež pokladníkom Západného dištriktu evanjelickej cirkvi, členom súdnej stolice, predsedom seniorálnej pastorálnej konferencie a v roku 1927 jeden z delegátov slovenskej evanjelickej cirkvi na 1. medzinárodnej ekumenickej konferencii v Lausanne vo Švajčiarsku.
|