Hlavná navigácia
- Úvodná stránka
- UKRAJINA
- Referendum 2023
- Cyklochodník Pezinok - Limbach
- O meste
- Samospráva
- Úrady a inštitúcie
- Školstvo a vzdelávanie
- Zdravotníctvo
- Kultúra
- Kultúrne inštitúcie
- Kultúrne pamiatky
- Tradičné podujatia
- Podujatia
- Výstavy
- Programy na mesiac
- Stále expozície
- Osobnosti Pezinka
- Ján Bahýľ
- Augustín Barta
- PhDr. František Bokes, CSc.
- Ján Borot
- Katarína Franklová
- Fürst Móric
- Prof. ThDr. Karol Gábriš
- Ján Gros
- Jozef Hanúsek
- Jozef Ľudovít Holuby
- Ing. Fedor Jamnický
- Otakar Jamnický
- Peter Jamnický
- Štefan Krčméry
- Ján Kupecký
- Maurice Löewy
- Mudr. Ján Karol Lübeck
- Gustáv Mallý
- Juraj Koza Matejov
- František Karol Meissel
- JUDr. Jaroslav Minich
- Ing. Arch. Milan Mlsna
- Ján Mockovčák
- Ľudovít Molnár
- Fridrich Moravčík
- Ján Baptista Najmar
- Ing. Vladimír Nosáľ
- Rudolf Pálffy
- Štefan Pálffy
- Karol Pekník
- František Petrašovič
- Ľudovít Pitthord
- Štefan Polkoráb
- Štefan Prokop
- Ľudovít Rajter
- Pavol Rázga
- Richard Réti
- Ignác Albert Ružička
- František Sandtner
- Michal Semian
- František Srna
- František Samuel Stromsky
- Eugen Suchoň
- Ondrej Šteberl
- RNDr. Ján Štohl
- Pavol von Wernhardt
- Ján Tuma
- Ján Zigmundík
- Július Žarnovický
- Milan Žarnovický
- Pavol Žarnovický
- Nata Sabová
- Životné prostredie
- Rozvoj mesta
- Sociálna starostlivosť
- Služby
- Cestovný ruch
- Šport
- Projekty a granty
- Dôležité kontakty
Rýchla navigácia
František Samuel Stromsky
* 12. 7. 1792 Pezinok 20. 7. 1861 Bratislava |
náboženský spisovateľ, cirkevný hodnostár |
<< predchádzajúca |
| | zoznam osobností |
| | ďalšia >> |
Ľudovú školu navštevoval v Pezinku. Od roku 1804 študoval na gymnáziu v Györi a evanjelickom lýceu v Bratislave, v rokoch 1815 – 17 na univerzite v Tübingene. Po skončení lýcea pôsobil ako vychovávateľ v Uhorsku a v Štajersku, evanjelický kaplán v Brne (1817 – 19), diakon v Ľvove (1819 – 23), farár v sliezkom Hillesdorfe (1823 – 27), neskôr v Rajke (1827 – 29). Od roku 1829 bol nemeckým farárom, od roku 1835 superintendentom preddunajského dištriktu a od roku 1845 aj mestským seniorom v Bratislave. Pôsobil v nemeckých cirkevných zboroch, podporoval politiku maďarských vládnucich tried. Pre podporu maďarskej revolúcie v rokoch 1848 – 49 bol po jej porážke v roku 1850 z vedenia dištriktu odvolaný. Funkcie sa znovu ujal až v roku 1860 po páde bachovského režimu, v nasledujúcom období sa jej však vzdal. V roku 1842, ako superintendent, potvrdil žiadosť Ľ. Štúra o vydávanie slovenských novín, slovenčinu však neovládal a k slovenskému národnému pohybu si nenašiel vzťah, naopak, v revolúcii v rokoch 1848 – 49 a v sporoch po vydaní protestantského patentu z roku 1859 otvorene proti nemu útočil. Usporiadal nemecký spevník, vydal 20 titulov náboženskej literatúry, okrem jednej výnimky ju predstavujú príležitostné kázne.
|