Hlavná navigácia
- Úvodná stránka
- UKRAJINA
- Referendum 2023
- Cyklochodník Pezinok - Limbach
- O meste
- Samospráva
- Úrady a inštitúcie
- Školstvo a vzdelávanie
- Zdravotníctvo
- Kultúra
- Kultúrne inštitúcie
- Kultúrne pamiatky
- Tradičné podujatia
- Podujatia
- Výstavy
- Programy na mesiac
- Stále expozície
- Osobnosti Pezinka
- Ján Bahýľ
- Augustín Barta
- PhDr. František Bokes, CSc.
- Ján Borot
- Katarína Franklová
- Fürst Móric
- Prof. ThDr. Karol Gábriš
- Ján Gros
- Jozef Hanúsek
- Jozef Ľudovít Holuby
- Ing. Fedor Jamnický
- Otakar Jamnický
- Peter Jamnický
- Štefan Krčméry
- Ján Kupecký
- Maurice Löewy
- Mudr. Ján Karol Lübeck
- Gustáv Mallý
- Juraj Koza Matejov
- František Karol Meissel
- JUDr. Jaroslav Minich
- Ing. Arch. Milan Mlsna
- Ján Mockovčák
- Ľudovít Molnár
- Fridrich Moravčík
- Ján Baptista Najmar
- Ing. Vladimír Nosáľ
- Rudolf Pálffy
- Štefan Pálffy
- Karol Pekník
- František Petrašovič
- Ľudovít Pitthord
- Štefan Polkoráb
- Štefan Prokop
- Ľudovít Rajter
- Pavol Rázga
- Richard Réti
- Ignác Albert Ružička
- František Sandtner
- Michal Semian
- František Srna
- František Samuel Stromsky
- Eugen Suchoň
- Ondrej Šteberl
- RNDr. Ján Štohl
- Pavol von Wernhardt
- Ján Tuma
- Ján Zigmundík
- Július Žarnovický
- Milan Žarnovický
- Pavol Žarnovický
- Nata Sabová
- Životné prostredie
- Rozvoj mesta
- Sociálna starostlivosť
- Služby
- Cestovný ruch
- Šport
- Projekty a granty
- Dôležité kontakty
Rýchla navigácia
Ľudovít Molnár
* 2. 7. 1940 Spišská Nová Ves 7. 5. 1998 Pezinok |
vedec, hydrológ, publicista, pedagóg |
<< predchádzajúca |
| | zoznam osobností |
| | ďalšia >> |
Stavebnú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave ukončil v roku 1962. Kandidátsku dizertačnú prácu na tému Analýza zrážko-odtokových vzťahov obhájil v roku 1970 na Ústave hydrológie SAV. Po niekoľkých rokoch práce na ústave odišiel pracovať do Lusakyv Zambii, kde bol v rokoch 1974 až 1979 riaditeľom Výskumného odboru vodných zdrojov Národnej rady pre vedecký výskum, ako i členom zambijskej Štátnej komisie pre plánovanie. Po návrate domov uplatnil svoje medzinárodné skúsenosti ako vedecký tajomník (1979 až 1990), a neskôr ako predseda (1990 – 1992) Československého výboru pre hydrológiu. Po vzniku Slovenskej republiky, bol naj mä vďaka jeho aktivite ustanovený Slovenský výbor pre hydro lógiu – Národný komitét pre Medzinárodný hydrologický program UNESCO, ktorého bol predsedom až do svojej smrti. Veľmi aktívne sa venoval medzinárodnej spolupráci hydrológov v rámci UNESCO. Bol koordinátorom projektu Hydrológia horských oblastí v rámci Medzinárodného hydrologického programu (MHP) UNESCO. Jeho práca na pôde UNESCO bola ocenená zvolením za viceprezidenta Medzivládnej rady MHP UNESCO v rokoch 1990 – 1992. Od roku 1993 bol členom Predsedníctva Slovenskej komisie pre UNESCO. Bol editorom viacerých odborných publikácií, ktoré vydalo UNESCO a organizátorom mnohých medzinárodných vedeckých konferencií, workshopov a seminárov. Prednášal na postgraduálnych hydrologických kurzoch UNESCO v Moskve a v Prahe.
Vo svojej vedeckej práci na Ústave hydrológie SAV sa v prvých rokoch venoval zavádzaniu metód modelovania zrážkoodtokových procesov pomocou v tej dobe nastupujúcich počítačov a po návrate z Afriky hlavne problematike experimentálneho hydrologického výskumu, dynamike zložiek vodnej bilancie a problematike horskej hydrológie. Spoločenské zmeny po roku 1989 sa stali významým impulzom i pre rozvoj jeho organizačných aktivít na domácom poli. V rokoch 1991 – 1992 bol zástupcom riaditeľa Ústavu hydrológie SAV. Svoje bohaté skúsenosti a invenciu začal uplatňovať i v celoakademickom meradle, spočiatku ako predseda Rady vedcov SAV (1992 – 1994) a od roku 1994 ako člen Predsedníctva, resp. od roku 1995 ako podpredseda SAV. V rokoch 1992 – 1994 bol členom Rady pre vedu a techniku pri vláde SR. |