Mesto Pezinok

Huty

Originálny mikroregión rozprestierajúci sa pod náhornou plošinou Svorad sa skladá z troch rázovitých dediniek: Veľké Borové, Malé Borové, Huty. Sú situované do Podtatranskej brázdy na priesečníku svahov Chočských vrchov, Skorušiny a Západných Tatier, z juhu otvárajúc vstup prekrásnou scenériou Kvačianskej a Prosieckej doliny. Originalita mikroregiónu spočíva v niektorých prírodných a kultúrnych špecifikách, ktoré nielen na Slovensku, ale ani v Európe nemajú konkurenciu.

Farnosť v obci bola zriadená 25. júla 1787.
Už v roku 1742 sú urobené kroky k výstavbe prvej primitívnej sklárskej pece. Vyrábalo sa tu hlavne tabuľové sklo, ktoré potom robotníci – sklári brali do povestnej krošne a putovali po okolí ako podomoví sklári. Pomocníkov pribúdalo zo dňa na deň viac. Prichádzali zo sklárni zo Slovenska, Moravy ba i Poľska. Dôsledkom toho je dnešné miestne nárečie. Nájdeme v ňom prvky češtiny, poľštiny pomiešanej so slovenčinou.
Sklárne, ktoré boli podkladom založenia obce – pracovali asi 60 rokov. Okolo roku 1803 sa vrstvy kremeňa vyčerpali.
Obyvatelia chodia mlieť do mlynov v Kvačianskej doline.

Miesto zvané Oblazy sa nachádza pri sútoku Hutianky, Borovianky a Ráztočianky. Mlyny postupne chradli, až sa stali skoro úplnými zrúcaninami. Od roku 1980 však pamiatkári začali tieto skvosty vidieckej architektúry zachraňovať a dnes sú úž úplne zrekonštruované, dokonca prednedávnom bol uvedený do prevádzky horný mlyn.

Kvačany

Liptovská Sielnica

Obec sa nachádza na severnom brehu priehrady Liptovská Mara, v prekrásnom prostredí Chočských vrchov na západe a Západných Tatier na severe. Novovybudovaná obec vznikla po tom, ako bola vodnou priehradou Liptovská Mara zaplavená stará Liptovská Sielnica. Slávnostné otvorenie novej Liptovskej Sielnice bolo 25.8.1974.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci Sielnica pochádza  z roku 1256 ako kráľovský majetok a súčasť hradného panstva Liptov kráľa Bela IV. na ťažko dostupných končiaroch Chočského pohoria. Starobylosť názvu  súvisí so staroslovienskym "sědlnica",  čo znamená osada  s trvalým obyvateľstvom.
V roku 1463 získala od kráľa Mateja Korvína výsady slobodného mestečka - práva mesta, ktoré pomohli povzdvihnúť sebavedomie v boji proti útlaku a vykorisťovaniu. Pre další rozvoj bolo najdôležitejšie oslobodenie od platenia mýta v okruhu 12 míľ od Sielnice. Najstaršia zachovaná pečať je datovaná rokom 1630. Jej symboly sa nachádzajú v súčasnom obecnom erbe. Hlavným zdrojom obživy bola roľnícka práca, ale postupne sa rozvíjali remeslá.
Známa bola výroba plátna, sanitry (liadok, dusičňan sodný) a piva. Trhové právo získala Sielnica 19. septembra 1839 od panovníka Ferdinanda V...

Bobrovník