Hlavná navigácia
Rýchla navigácia
Bratislavský kraj je bohatý iba na papieri, preto potrebuje viac európskych peňazí
Dopravné kolóny, nedostatok miest v škôlkach a školách, starnúca populácia, vysoký vek lekárov, ale aj zhoršujúca sa kvalita životného prostredia či vysoká energetická náročnosť. To sú len niektoré z alarmujúcich problémov, ktoré sužujú Bratislavský kraj. Zástupcovia 89 samospráv – župy, miest a obcí – sa zhodli na tom, že kraj potrebuje viac európskych peňazí. Apelujú na európske inštitúcie, aby schválili presun alokácie na projekty v Bratislavskom kraji.
„Územie Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) dlhodobo čelí závažným štrukturálnym a systémovým výzvam v doprave, životnom prostredí, vzdelávaní, sociálnej starostlivosti či zdravotníctve, ktoré nie je možné efektívne riešiť bez externých finančných zdrojov,“ vyhlásil Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
Každoročný priemerný nárast o 8000 nových obyvateľov kraja vytvára enormný tlak na základnú infraštruktúru, ktorá je významne kapacitne poddimenzovaná a kvôli obmedzeným možnostiam čerpania externých zdrojov trpí závažným modernizačným dlhom. Chýba napríklad 360 tried základných škôl a 2500 miest v materských školách. Až 95% zariadení sociálnych služieb je zriadených veľkokapacitnou formou a v niektorých častiach okresov Malacky a Senec je významne obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Zároveň je Bratislavský kraj najrýchlejšie starnúcim regiónom s najvyšším podielom všeobecných lekárov v dôchodkom veku v SR.
Do metropolitného regiónu denne cestuje alebo ním prechádza 140.000 ľudí z iných regiónov využívajúcich predovšetkým individuálnu automobilovú dopravu, ktorá tvorí podiel až 73 % na celkovej doprave kraja. Najfrekventovanejšie úseky ciest II. a III. triedy dosahujú intenzitu častí diaľnice D1 v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji - až 23 500 áut za deň.
„Priemysel, výroba, odpadové hospodárstvo, turizmus a bezpečný rozvoj miest a obcí závisí od kvality a komplexnosti cestnej siete. Ak nevybuduje obchvat malokarpatských miest a obcí, staneme sa najpomalším regiónom v raste kvality života, najchudobnejším regiónom v počte rozvojových aktivít a budeme mať najväčšie ekologické zaťaženie miest, historických centier tranzitnou, nákladnou dopravou,“ povedal primátor mesta Pezinok Igor Hianik.
Emisie z automobilovej dopravy dnes predstavujú takmer 40 % z celkového objemu emisií tvorených automobilovou dopravou Slovenska. Táto záťaž ešte viac zvýrazňuje potrebu rozvoja verejnej osobnej dopravy - obzvlášť koľajovej, ako aj vybudovania mestských obchvatov.
Bratislavský kraj čelí obrovským výzvam aj v oblasti ochrany životného prostredia. Spomedzi slovenských krajov je energeticky najnáročnejší a spotrebuje až štvrtinu celkovej energetickej spotreby SR. Produkuje druhé najväčšie množstvo komunálneho odpadu. Takmer 25 % všetkých obcí Bratislavského kraja nemá vybudovanú verejnú kanalizáciu, pričom na území kraja sa nachádza najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe – Žitný ostrov.
Posledné týždne prebiehajú v Bruseli intenzívne rokovania o partnerskej dohode. Predmetom rokovania je aj 10-percentná flexibilita, teda spôsob, ako dostať peniaze do Bratislavského kraja. „Transfery v rámci flexibility sú nevyhnutné pre získanie dostatočnej finančnej alokácie v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na vyriešenie kľúčových štrukturálnych problémov kraja v strategických oblastiach ako je doprava, životné prostredie, školstvo, zdravotníctvo, veda a výskum a sociálne služby. Bez nich nie je možné financovať ďalší rozvoj miest a obcí, nakoľko samosprávy nie sú schopné v rámci vlastných rozpočtov vyčleniť dostatočné množstvo finančných prostriedkov. Podporujeme preto predsedu vlády Eduarda Hegera a podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú vo vyjednávaniach s Európskou komisiou a komisárskou Elisou Ferreire o 10-percentnom transfere a flexibilite pre BSK v novom programovom období,“ uzavrel Juraj Droba.
Zástupcovia samospráv v Bratislavskom samosprávnom kraji deklarujú jednotný postoj a apelujú na presunu 10% z vyčlenenej alokácie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja pre SR na projekty realizované v Bratislavskom kraji vo vzťahu k riešeniu alarmujúcich problémov a potrieb na území Bratislavského kraja s celospoločenským dopadom pre celé Slovensko. Zároveň žiadajú aplikovanie 10% transferu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a 10% transferu z Európskeho sociálneho fondu+ do Kohézneho fondu.
Veľkú väčšinu, až 85 percent zdrojov, musia totiž oprávnení žiadatelia použiť z PO 1 a PO 2 - v oblasti inovácií, smart riešení, vedy a výskumu a opatrení v udržateľnej mobilite a životnom prostredí. Avšak alarmujúce problémy sú aj v PO 3 a PO 4 - v oblasti školstva, sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Na riešenie týchto problémov nám tak zostáva iba 15 percent. Je teda zrejmé, že 15 percent z miliardy je viac ako 15 percent zo štvrť miliardy.
Presun alokácie podporili členovia Rady Partnerstva pre integrovaný územný rozvoj Bratislavského kraja na roky 2021-2027:
- Bratislavský samosprávny kraj
- Hlavné mesto SR Bratislava
- Regionálne združenie miestnych častí Hlavného mesta SR Bratislavy
- Združenie miest a obcí Malokarpatského regiónu
- Združenie miest a obcí Záhoria
- Regionálne združenie obcí Podunajskej oblasti
- Mesto Malacky
- Mesto Pezinok
- Mesto Senec
- Bratislavská integrovaná doprava
- Dopravný podnik Bratislava
- Železnice Slovenskej republiky
- Cyklokoalícia
- Správa ciest BSK
- Slovenská akadémia vied
- Slovenská technická univerzita v Bratislave
- Ekonomická univerzita v Bratislave
- Asociácia súkromných škôl a školských zariadení
- Ekumenická rada cirkví v Slovenskej republike
- Republiková únia zamestnávateľov
- Asociácia zamestnávateľských zväzov
- BA - Kultúrna Bratislava
- MAS Malokarpatský región
- MAS Dolné Záhorie
- Asociácia nemocníc Slovenska
- Asociácia vodárenských spoločností
- Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
- Ministerstvo dopravy a výstavby SR
- Ministerstvo životného prostredia SR
- Ministerstvo zdravotníctva SR
- Ministerstvo hospodárstva SR
Najväčšie výzvy a priority kraja
UDRŽATEĽNÁ MOBILITA
- Podiel dopravy kraja je v pomere 73:27 v prospech individuálnej automobilovej dopravy voči verejnej osobnej doprave. Následkom sú neustále zápchy na vstupoch do Bratislavy.
- Veľký tlak na existujúcu infraštruktúru Bratislavy, ako kľúčový dopravný uzol (situovaný na 3 TEN-T koridoroch) pre kraj a celé Slovensko – problém celoštátneho významu.
- Nedostatočné množstvo (len 2,3%) autobusov mestskej a prímestskej verejnej dopravy využíva alternatívne palivá.
- Doprava je najvýraznejším zdrojom znečistenia ovzdušia (emisie, prašnosť, hlučnosť). Viac ako 60% vyprodukovaných emisií v rámci dopravy pripadá na automobilovú dopravu.
- Emisie z automobilovej dopravy v Bratislavskom kraji predstavujú takmer 40% z celkového počtu emisií tvorených automobilovou dopravou v celej SR.
- Nedostatok mestských obchvatov s napojením na TEN-T koridory, zatiaľ čo najfrekventovanejšie úseky ciest II. a III. triedy dosahujú intenzitu častí D1 diaľnice v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji (až 23 500 áut za deň).
- Nízka atraktivita verejnej osobnej dopravy spôsobená chýbajúcou infraštruktúrou a slabým prepojením jednotlivých druhov dopravy.
- Kapacita najvyťaženejších železničných úsekov v kraji je saturovaná na viac ako 86%.
- Nedostatočne rozvinutá sieť cyklotrás.
- Vysoký počet denne dochádzajúcich cez / do Bratislavského kraja – min. 140 000 osôb.
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ENERGETIKA
- Ochrana vodných zdrojov s ohľadom na chýbajúcu verejnú kanalizačnú infraštruktúru v takmer 25% všetkých obcí kraja a na množstvo environmentálnych záťaží v súvislosti s najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe – Žitným ostrovom.
- Vysoká produkcia komunálneho odpadu – 31% (druhá najvyššia v rámci krajov SR), nedostatočná miera recyklácie - 36% a končiaca sa životnosť skládok (druhá najnižšia v rámci SR) v Bratislavskom kraji.
- Rastúca urbanizácia (80% populácie žijúcej v mestách) a vysoká hustota populácie (3-krát vyššia ako slovenský priemer) vytvárajú tlak na životné prostredie a spôsobujú zraniteľnosť obyvateľstva vo vzťahu k negatívnym dopadom klimatickej zmeny.
- Bratislavský kraj je energeticky najnáročnejší kraj na Slovensku a spotrebuje až 25% z celkovej energetickej spotreby SR.
- Vysoká koncentrácia verejných budov a ich energetická náročnosť, nízka miera využívania obnoviteľných zdrojov energie. 1/3 všetkých verejných bodov na SR je situovaná v Bratislave, z ktorých si 86% vyžaduje komplexnú renováciu za účelom zníženia spotreby energie a produkcie skleníkových plynov.
- Významný modernizačný dlh verejného osvetlenia v Bratislave (verejné osvetlenie v Bratislave je 2-krát energicky náročnejšie ako verejné osvetlenie Viedne).
REGIONÁLNE VZDELÁVANIE
- Akútny nedostatok kapacít a vysoký modernizačný dlh materských škôl (potreba 2300 až 2500 nových miest pre deti vo veku 3-5 rokov).
- Akútny nedostatok kapacít na základných školách (potreba viac ako 360 nových tried).
- Najnižší podiel študentov na odbornom vzdelávaní a príprave - OVP - na Slovensku
(Bratislavský kraj 69%; Slovenský priemer 76%). - Nedostatočná a zastaraná základná infraštruktúra (príp. absencia) odborných učební, kuchýň, jedální, telocviční a knižníc.
- Slabé prepojenie vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce. Iba 32% absolventov stredných škôl pracuje vo vyštudovanom odbore.
- Nedostatočné prepájanie základných, stredných a vysokých škôl za účelom zabezpečenia kvalitného celoživotného vzdelávania.
ZDRAVOTNÍCTVO
- Nedostatok a vysoký priemerný vek všeobecných lekárov a pediatrov – 30 % všeobecných lekárov poskytuje zdravotnú starostlivosť, aj napriek ich dôchodkovému veku (najvyšší podiel všeobecných lekárov v dôchodkovom veku spomedzi všetkých krajov v SR).
- Nízka dostupnosť ambulantnej zdravotnej starostlivosti v regióne.
- Modernizačný dlh zdravotníckej infraštruktúry, ktorá poskytuje služby nielen pre pacientov v rámci kraja, ale aj pre pacientov z celého územia Slovenska.
- Nerovnomerné pokrytie regiónu zdravotníckymi službami.
SOCIÁLNE VECI
- Rapídne starnúca populácia a vysoké percento migrácie z ostatných krajov Slovenska.
- Nedostatočná kvalita poskytovania sociálnych služieb vo veľkokapacitných zariadeniach – 95 % zariadení sociálnych služieb má kapacitu viac ako 40 miest.
- Vysoký počet nízkopríjmových skupín obyvateľstva vo vzťahu k nedostupnosti bývania a služieb - najhoršia dostupnosť bývania v SR, 2. najvyššia zadlženosť v SR, 78,6 exekúcií na 1000 obyvateľov.
- Vysoký počet obyvateľov ohrozených sociálnym vylúčením: ľudia bez domova – 19 % z počtu v SR; cudzinci – 33 % z počtu v SR; marginalizované rómske komunity, ľudia v kríze: obete domáceho násilia, ľudia s postihnutím, drogovo závislí, atd’.
- Vysoký modernizačný dlh infraštruktúry sociálnych služieb.
ZDROJ: BSK
Záznam celej tlačovej konferencie si môžete pozrieť na YouTube kanáli TV Pezinok: http://youtube.com/watch?v=jVIez-lprHw