Mesto Pezinok

Biograd na Moru

... je známe a obľúbené dovolenkové mestečko. Nachádza sa v oblasti severnej Dalmácie medzi mestami Zadar (30 km) a Šibenik (48 km) uprostred jadranského pobrežia  v Pašmanskom kanáli. Centrum mesta Biograd leží na malom polostrove. Z brehu Biogradu sa vám otvára prekrásny pohľad na Pašmanský kanál a okolité  ostrovy, ktoré chránia mesto i celú riviéru pred silným vetrom. Priamo pred mestom sú ostrovy Planac a Sv. Katarina s majákom a v pozadí sa rozpína ostrov Pašman, kam denne, skoro každú hodinu vypláva z Biogradu trajekt do mestečka Tkon.  K rozvoju turistiky v Biograde došlo medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Prví hostia boli Česi, ktorí začali prichádzať už začiatkom roku 1920. Prvý hotel bol postavený v roku 1935 na mieste dnešného hotela Ilirija.  Pokiaľ sa chcete dozvedieť viac o dejinách mesta, doporučujeme návštevu miestneho Vlastivedného múzea (Zavičajni muzej), ktorý sa nachádza v centre na pobreží. V blízkom okolí sa nachádzajú 3 národné parky(n.p.): n. p. Paklenica, n. p. Kornati a n. p. Krka. Navštíviť môžete i prírodné parky (p.p.):  - p.p. Telaščica a p.p.Vranské jazero ( je to najväčšie jazero v Chorvátsku, bohaté na  sladkovodne ryby). Pokiaľ  patríte k milovníkom  starých miest,  doporučujeme navštíviť Zadar, Nin, Šibenik, Trogir lebo Split.
 
Pašmanský kanal
...s ostrovom Pašman a malými ostrovami uprostred.  Tkon je typické rybárske mestečko a prístav, nazývajú ho aj "Brána Kornat"  a nachádza sa na ostrove Pašman. Ostrov Pašman má plochu 63 km² a patrí do zadarského súostrovia. Vytvorený bol prepolením dnešného ostrova Ugljan a Pašman  v roku 1883 v úžine, ktorá sa menuje Ždrelac. Oba ostrovy sú spojené v tejto úžine mostom.

Tkon
...je typické rybárske mestečko a prístav,  nazývajú ho aj "Brána Kornat" a nachádza sa na ostrove Pašman. Ostrov Pašman má plochu 63 km² a patrí do zadarského súostrovia. Vytvorený bol rozštiepením - rozlomením dnešného ostrova Ugljan a Pašman, v roku 1883 v úžine, ktorá sa menuje Ždrelac . Oba ostrovy sú spojený v tejto úžine mostom.

V Tkone sa nachádza  farský kostol sv. Tomáša. Údaje o ňom pochádzajú  z 11. storočia. V kostole sa dochovala obdĺžniková  apsida v románskom slohu, veža a mnohé fragmenty pochádzajúce  z  12. storočia. Do svojej súčasnej  podoby trojloďovej baziliky bol prestavený v roku 1742 a v roku 1938 prebehla jeho obnova.  Na hlavnom  oltáre je obraz Panny Márie z konca 15. storočia. Jeho autorstvo sa pripisuje zadarskému maliarovi Petrovi Jordanićovi.

Benediktínsky kláštor sv. Kozmu a Damiána sa nachádza na kopci Čokovac  2 km severozápadné od mestečka Tkon. Názov "Ćokovac" pochádza od slova "cok", čo je  v miestnom dialekte  názov pre vtáka  - "kos". Bol postavený  biogradským biskupom Theodorikem v roku 1059  na základoch ranobyzanskej  pevnosti a starokresťanského kostola. Po napadnutí  Biogradu v 12. storočiu a zničení Benátčanmi, benediktínsky mnísi prišli na Čokovac a vybudovali tu nový kláštor. V 14. storočí bol kláštor zničený do základov, ale benediktíni ho postavili znovu a kostol prestavili v benátsko-gotickom slohu. Mnísi zo zničeného kláštora odišli s českým kráľom Karel IV. do Prahy pri jeho návrate z Ríma, kde bol korunovaný pápežom na cisára svätej ríše rímsko -nemeckej. Títo mnísi v Prahe založili benediktínsky hlaholický kláštor  "Emauzy", ktorý sa stal základom neskoršej univerzity v Prahe.
Na severnej strane ostrova Pašman sa nachádzajú piesočné pláže. Škraping (trek) je mezinárodný závod po kamenistých trhlinách a lesných cestách. Názov pochádza z dalmátskeho slova "škrapa" = ostré kamene. Škraping sa prvýkrát konal v roku 2006 na ostrove Pašman a jeho tvorcom  je pán Josip Tomić,...

Ugljan - Olivová záhrada
Ostrov bol nepretržite osídlený už od prehistorických dôb. Na Ugljane sa našli napr. kamenné škrabky z neolitu. Najstaršími známymi obyvateľmi ostrova a priľahlého pobrežia boli od 4.-3. stor. pred Kr. ilýrski Liburnovia, tvorcovia tamojšej bronzovej a železnej kultúry. Ugljan bol husto osídlený už v časoch rímskej nadvlády (od polovice 1. stor. pred Kr.), o čom svedčia ruiny početných antických stavieb a rímskych víl (villa rustica) na severozápade ostrova. Dodnes sa ich zachovalo desať – najväčšie sú Vila na Gospodskoj Gomili smerom k Punta Supetar  alebo Stivon v Muline, kde sa zachovali aj zvyšky rímskeho mlyna na olivy. Tiež prvý údaj o názve ostrova pochádza od rímskeho polyhistora Plínia Staršieho (zahynul  v r. 79 pri výbuchu Vezuvu), ktorý opisuje, že oproti Zadaru leží ostrov Lissa. Koncom 3. stor. n.l. sem preniklo kresťanstvo – dôkazom sú ranokresťanské baziliky z 5. storočia. V 6. stor. celá oblasť pripadla Byzancii a od 10.-11. stor. začali ostrov Ugljan obsadzovať Slovania a Chorváti, ako o tom svedčí písomné dedičstvo v hlaholike. Od polovice 11. stor. patril ostrov pod vládu chorvátsko-uhorských kráľov a v 15. stor. pripadol Benátkam, ktoré zo Zadaru urobili sídlo miestodržiteľa pre celú Dalmáciu. Pod vplyvom Benátskej republiky ostal ostrov a celá oblasť do jej zániku v r. 1797. Ugljan sa pod dnešným názvom prvýkrát uvádza v jednej z listín z r. 1325.
Ugljan je dlhý 22 km, široký do 3,8 km a dĺžka jeho pobrežia dosahuje 79 km. Pôvodnú stredomorskú vegetáciu (dub cezmínovitý, borovice, cyprusy) už na 60-70 % nahrádzajú poľnohospodárske plodiny – najmä olivy, ktorých je vysadených vyše 100 000 a už od čias Rimanov sa tu z nich vyrába kvalitný olej lisovaný za studena. Pestujú sa tu  tiež figy, vinič, rôzne druhy ovocia a zeleniny, preto sa Ugljan nazýva aj „Zadarská záhrada“.
 
Zadar
V najstarších časoch sa mesto nazývalo Iader (čo nesúvisí s menom mora), neskôr Diadora. Druhé -a- v slove Zadar je pohyblivé, takže v chorvátčine je do Zadru, v Zadru a pod. V minulosti sa Zadar po taliansky nazýval Zara. Už v 9. storočí pred Kr. bol dnešný Zadar osídlený ilýrskym kmeňom Liburnov. V období tesne pred prelomom nášho letopočtu Zadar pripadol do správy Rímskej ríše, kde však mal svoju autonómiu. Po páde západorímskej ríše sa stal centrom Dalmáckej provincie vo Východorímskej (Byzantskej) ríši a sídlom jej správcu.

Na začiatku 11. storočia prišli do Zadaru prví Slovania – Chorváti – a rýchlo sa zmocnili vlády nad mestom. Neskôr v 12. storočí bojoval Zadar často s Benátkami, po niekoľkých útokoch, ale prehral a bol vyplienený vojskami Benátok a štvrtej krížovej výpravy. Nasledovalo niekoľko povstaní, ale aj tak bol Zadar pripojený pod uhorskú vládu. Tá ho o niekoľko storočí neskôr predala naspäť Benátčanom. Nová benátska vláda zrušila mestu jeho autonómiu, čo viedlo k stagnácii. Po páde Benátskej republiky na konci 18. storočia pripadol pod správu Habsburskej monarchie.

Po prvej svetovej vojne sa v roku 1920 stal podľa Rapallskej zmluvy súčasťou Talianska. Za druhej svetovej vojny bol ako dôležitá fašistická pevnosť veľa razy bombardovaný britským a americkým letectvom. Po oslobodení v roku 1944 bol Zadar v rámci Chorvátska začlenený do Juhoslávie.  V Zadare sú pozostatky z rímskeho obdobia, sú to najmä časti opevnenia, z ktorých bola väčšina zbúraná za čias rakúskej nadvlády. Zachovalo sa rímske fórum, chrám sv. Donáta z 9. storočia, vedľa neho veža a zvonica, bazilika sv. Anastázie z 12. storočia a niekoľko kostolov a kláštorov zo stredoveku.

Novodobé pamiatky sú najmä Morský organ a Pozdrav slnku. Morský organ sa nachádza na brehu mora v západnej časti mesta a sú to vlastne biele schody, ktoré ukrývajú rúrky a pri najmenšom pohybe vĺn a vetra vydávajú príjemnú a zvláštnu melódiu. Vedľa Morského organu, tiež na brehu mora, sa nachádza umelecké dielo Pozdrav slnku od architekta Nikolu Bašiča. Táto zaujímavosť – kruh s priemerom 22 metrov, ktorý je zapustený do zeme - je postavená na základe hry svetla.